Slovensky:
Do Mostaru sme s rodičmi pricestovali poobede. Rozhodli sme sa že najprv nájdeme hotel kde budú rodičia spať, potom pôjdeme do starého mesta kde sa aj naobedujeme. Po tom sme išli späť k rodičom do hotela a tam sme zistili že ich hotel je približne 300 metrov od môjho internátu a tak sme každý niečo zobrali a vybrali sa hľadať môj internát. A zrazu, bolo to už iba 50 metrov odo mňa. Spravila som krok na pred a zrazu som sa ocitla v strede medzi ľuďmi ktorých som síce ešte nikdy nevidela ale mali sa stať na dva roky mojou rodinou. Zbehla som si odniesť moje veci do izby a rýchlo zbehla dolu zoznámiť sa s ľuďmi zo všetkých možných krajín aké si len človek vie predstaviť.
Večer toho dňa bol plný zoznamovania, rovnako ako ďalší kedy ešte nebol žiadny oficiálny program lebo ešte stále prichádzali stále noví a noví ľudia. Ale samozrejme, neustále sme však vždy náhodní ľudia spolu išli na prechádzky mestom, zmrzlinu, kávu...
Na ďalší deň, v pondelok, sa začal takzvaný Induction Week. Hneď ráno nás čakal Placement test z matematiky a angličtiny ktorý nám mal pomôcť pri vyberaní si úrovne angličtiny a matematiky. Bola som z toho celkom v strese lebo som si chcela dať najťažšiu angličtinu aká sa tam dá a matematiku som nepočítala celé leto a ešte k tomu sme nemohli používať kalkulačku čo mi v škole môžme.
Poobede pršalo (inak povedané, konečne nebolo 40 stupňov) a tak sa zrušil pôvodný plán a namiesto toho sme si mohli vybrať z dvoch možností: buď pozerať film alebo ísť hrať bowling. Ja som si vybrala pozeraniu filmu, konkrétne filmu Little Miss Sunshine a bolo to hrozne super a všetci sme sa moooc smiali. :)
Neskôr večer bola Opening Ceremony ktorá bol úžasná. jedna učiteľka ktorá učí na UWC Mostar už od otvorenia školy v roku 2006 povedala že toto bola podľa nej najlepšia Opening Ceremony zo všetkých čo zažila. Spievali, hrali na nástrojoch, tancovali.... A tie scénky boli hrozne vtipné. Robili si tam srandu z celej školy a prihlaosvania...
Na druhý deň ráno sme robili veci spojené z žiadosťou o trvalý pobyt v Bosne a Hercegovine čiže nič špeciálne zaujímavé ale poobede sme mali prezentáciu o IB a predmetoch na čo som sa veľmi tešila.
Najprv sme mali krátku prezentáciu a potom sme mohli chodiť za učiteľmi ktorý bol v rôznych triedach, podľa toho čo učili, a pýtať sa ich na to čo sa tam učí, koľko času učenia to zaberie, aké skills na ten predmet potrebujeme...proste čokoľvek čo sme chceli vedieť.
Večer sme všetci išli na pláž blízko Neretvy, čo je rieka ktorá preteká Mostarom ktorá je hrozne pekne tyrkysová a čistá, čo bola zase ďalšia príležitosť spoznať nových ľudí.
Na druhý deň doobeda sme mali prezentáciu o Co-curricular activities na škole čiže všetkých poškolských aktivitách. Po prezentácii sem opäť mohli chodiť za študentmi ktorý nejakú takúto aktivitu vedú a mohli sa pýtať čo to v sebe zahrňuje, keďže všetko sa nanešťastie robiť nedá. Ešte som sa nerozhodla čo budem robiť ale jednu vec čo určite chcem je chodiť do utečeneckého tábora neďaleko Mostaru, medzi ľudí čo stratili domov po vojne. Zneje to ako najväčšia výzva zo všetkých vecí ktoré tam boli ponúkané ale je to jiečo čo so si povedala že si na to nájdem čas a dám si na tom záležať. celé je to v podstate o chodení medzi tých ľudí a rozprávani sa s nimi a snažiť sa im priniesť nejakú nádej a pomôcť im sa vyrovnať so situáciou v ktorej sa ocitli.
Po tomto sme mali "Random Coffee" čo bolo v podstate že sme náhodne boli rozdelení do skupín po šesť a s tými ľuďmi sme si mali ísť niekam sadnúť čo bola super príležitosť na spoznanie nových ľudí.
Po obede sme mali vodné hry a večerný program bo zrušený kvôli zlému počasiu. :(
Ďalší deň sme mali ísť na výlet no opäť raz pršalo a tak sme mali v podstate voľní deň len do obeda sme si vyberali predmety a vtedy sme sa aj dozvedeli výsledky z Plaement testu. Veľmi som sa tešila lebo mi to tak vyšlo že som si mohla dať aj matematiku aj angličtinu akú som chcela. Vybrala som si: English: Language and Literature (HL=Higher Level=vyššia úroveň), French (SL= Standard Level= Štandardná úroveň), History (HL), Anthropolgy (HL), Biology (SL), Mathematics (SL).
Inak to bolo veľmi príjemné mať takýto voľní deň po super, ale namáhavom programe.
Dnes sme doobeda mal takú hru na spoznanie mesta. Museli sme vždy uhádnuť takú hádanku a vždy vyšlo nejaké miesto a tam sme museli so skupinou ísť a spraviť si tam nejakú vtipnú fotku. Potom sme mali grilovačku a neskôr poobede sme mali tzv. Student Meeting kde sme sa rozprávali o fungovaní Študentskej rady a rôznych iných Commissions na škole. Plánujem kandidovať do Študentskej rady čiže budem si musieť napísať nejakú speech.
Čo ešte dodať! Ak to nieje jasné z toho čo som napísala, mám sa tu fakt super. Som moc šťastná a vďačná že tu môžem byť. Nechce sa mi veriť že som tu ešte len týždeň. Pomaly si zvykám na internátny život čo je veľká zmena. Ale hlavne je to skutočne DREAM COME TRUE!
Do Mostaru sme s rodičmi pricestovali poobede. Rozhodli sme sa že najprv nájdeme hotel kde budú rodičia spať, potom pôjdeme do starého mesta kde sa aj naobedujeme. Po tom sme išli späť k rodičom do hotela a tam sme zistili že ich hotel je približne 300 metrov od môjho internátu a tak sme každý niečo zobrali a vybrali sa hľadať môj internát. A zrazu, bolo to už iba 50 metrov odo mňa. Spravila som krok na pred a zrazu som sa ocitla v strede medzi ľuďmi ktorých som síce ešte nikdy nevidela ale mali sa stať na dva roky mojou rodinou. Zbehla som si odniesť moje veci do izby a rýchlo zbehla dolu zoznámiť sa s ľuďmi zo všetkých možných krajín aké si len človek vie predstaviť.
Večer toho dňa bol plný zoznamovania, rovnako ako ďalší kedy ešte nebol žiadny oficiálny program lebo ešte stále prichádzali stále noví a noví ľudia. Ale samozrejme, neustále sme však vždy náhodní ľudia spolu išli na prechádzky mestom, zmrzlinu, kávu...
Na ďalší deň, v pondelok, sa začal takzvaný Induction Week. Hneď ráno nás čakal Placement test z matematiky a angličtiny ktorý nám mal pomôcť pri vyberaní si úrovne angličtiny a matematiky. Bola som z toho celkom v strese lebo som si chcela dať najťažšiu angličtinu aká sa tam dá a matematiku som nepočítala celé leto a ešte k tomu sme nemohli používať kalkulačku čo mi v škole môžme.
Poobede pršalo (inak povedané, konečne nebolo 40 stupňov) a tak sa zrušil pôvodný plán a namiesto toho sme si mohli vybrať z dvoch možností: buď pozerať film alebo ísť hrať bowling. Ja som si vybrala pozeraniu filmu, konkrétne filmu Little Miss Sunshine a bolo to hrozne super a všetci sme sa moooc smiali. :)
Neskôr večer bola Opening Ceremony ktorá bol úžasná. jedna učiteľka ktorá učí na UWC Mostar už od otvorenia školy v roku 2006 povedala že toto bola podľa nej najlepšia Opening Ceremony zo všetkých čo zažila. Spievali, hrali na nástrojoch, tancovali.... A tie scénky boli hrozne vtipné. Robili si tam srandu z celej školy a prihlaosvania...
Na druhý deň ráno sme robili veci spojené z žiadosťou o trvalý pobyt v Bosne a Hercegovine čiže nič špeciálne zaujímavé ale poobede sme mali prezentáciu o IB a predmetoch na čo som sa veľmi tešila.
Najprv sme mali krátku prezentáciu a potom sme mohli chodiť za učiteľmi ktorý bol v rôznych triedach, podľa toho čo učili, a pýtať sa ich na to čo sa tam učí, koľko času učenia to zaberie, aké skills na ten predmet potrebujeme...proste čokoľvek čo sme chceli vedieť.
Večer sme všetci išli na pláž blízko Neretvy, čo je rieka ktorá preteká Mostarom ktorá je hrozne pekne tyrkysová a čistá, čo bola zase ďalšia príležitosť spoznať nových ľudí.
Na druhý deň doobeda sme mali prezentáciu o Co-curricular activities na škole čiže všetkých poškolských aktivitách. Po prezentácii sem opäť mohli chodiť za študentmi ktorý nejakú takúto aktivitu vedú a mohli sa pýtať čo to v sebe zahrňuje, keďže všetko sa nanešťastie robiť nedá. Ešte som sa nerozhodla čo budem robiť ale jednu vec čo určite chcem je chodiť do utečeneckého tábora neďaleko Mostaru, medzi ľudí čo stratili domov po vojne. Zneje to ako najväčšia výzva zo všetkých vecí ktoré tam boli ponúkané ale je to jiečo čo so si povedala že si na to nájdem čas a dám si na tom záležať. celé je to v podstate o chodení medzi tých ľudí a rozprávani sa s nimi a snažiť sa im priniesť nejakú nádej a pomôcť im sa vyrovnať so situáciou v ktorej sa ocitli.
Po tomto sme mali "Random Coffee" čo bolo v podstate že sme náhodne boli rozdelení do skupín po šesť a s tými ľuďmi sme si mali ísť niekam sadnúť čo bola super príležitosť na spoznanie nových ľudí.
Po obede sme mali vodné hry a večerný program bo zrušený kvôli zlému počasiu. :(
Ďalší deň sme mali ísť na výlet no opäť raz pršalo a tak sme mali v podstate voľní deň len do obeda sme si vyberali predmety a vtedy sme sa aj dozvedeli výsledky z Plaement testu. Veľmi som sa tešila lebo mi to tak vyšlo že som si mohla dať aj matematiku aj angličtinu akú som chcela. Vybrala som si: English: Language and Literature (HL=Higher Level=vyššia úroveň), French (SL= Standard Level= Štandardná úroveň), History (HL), Anthropolgy (HL), Biology (SL), Mathematics (SL).
Inak to bolo veľmi príjemné mať takýto voľní deň po super, ale namáhavom programe.
Dnes sme doobeda mal takú hru na spoznanie mesta. Museli sme vždy uhádnuť takú hádanku a vždy vyšlo nejaké miesto a tam sme museli so skupinou ísť a spraviť si tam nejakú vtipnú fotku. Potom sme mali grilovačku a neskôr poobede sme mali tzv. Student Meeting kde sme sa rozprávali o fungovaní Študentskej rady a rôznych iných Commissions na škole. Plánujem kandidovať do Študentskej rady čiže budem si musieť napísať nejakú speech.
Čo ešte dodať! Ak to nieje jasné z toho čo som napísala, mám sa tu fakt super. Som moc šťastná a vďačná že tu môžem byť. Nechce sa mi veriť že som tu ešte len týždeň. Pomaly si zvykám na internátny život čo je veľká zmena. Ale hlavne je to skutočne DREAM COME TRUE!
