piatok 5. septembra 2014

The beginning

Slovensky:
Do Mostaru sme s rodičmi pricestovali poobede. Rozhodli sme sa že najprv nájdeme hotel kde budú rodičia spať, potom pôjdeme do starého mesta kde sa aj naobedujeme. Po tom sme išli späť k rodičom do hotela a tam sme zistili že ich hotel je približne 300 metrov od môjho internátu a tak sme každý niečo zobrali a vybrali sa hľadať môj internát. A zrazu, bolo to už iba 50 metrov odo mňa. Spravila som krok na pred a zrazu som sa ocitla v strede medzi ľuďmi ktorých som síce ešte nikdy nevidela ale mali sa stať na dva roky mojou rodinou. Zbehla som si odniesť moje veci do izby a rýchlo zbehla dolu zoznámiť sa s ľuďmi zo všetkých možných krajín aké si len človek vie predstaviť.

Večer toho dňa bol plný zoznamovania, rovnako ako ďalší kedy ešte nebol žiadny oficiálny program lebo ešte stále prichádzali stále noví a noví ľudia. Ale samozrejme, neustále sme však vždy náhodní ľudia spolu išli na prechádzky mestom, zmrzlinu, kávu...

Na ďalší deň, v pondelok, sa začal takzvaný Induction Week. Hneď ráno nás čakal Placement test z matematiky a angličtiny ktorý nám mal pomôcť pri vyberaní si úrovne angličtiny a matematiky. Bola som z toho celkom v strese lebo som si chcela dať najťažšiu angličtinu aká sa tam dá a matematiku som nepočítala celé leto a ešte k tomu sme nemohli používať kalkulačku čo mi v škole môžme.

Poobede pršalo (inak povedané, konečne nebolo 40 stupňov) a tak sa zrušil pôvodný plán a namiesto toho sme si mohli vybrať z dvoch možností: buď pozerať film alebo ísť hrať bowling. Ja som si vybrala pozeraniu filmu, konkrétne filmu Little Miss Sunshine a bolo to hrozne super a všetci sme sa moooc smiali. :)

Neskôr večer bola Opening Ceremony ktorá bol úžasná. jedna učiteľka ktorá učí na UWC Mostar už od otvorenia školy v roku 2006 povedala že toto bola podľa nej najlepšia Opening Ceremony zo všetkých čo zažila. Spievali, hrali na nástrojoch, tancovali.... A tie scénky boli hrozne vtipné. Robili si tam srandu z celej školy a prihlaosvania...

Na druhý deň ráno sme robili veci spojené z žiadosťou o trvalý pobyt v Bosne a Hercegovine čiže nič špeciálne zaujímavé ale poobede sme mali prezentáciu o IB a predmetoch na čo som sa veľmi tešila.
Najprv sme mali krátku prezentáciu a potom sme mohli chodiť za učiteľmi ktorý bol v rôznych triedach, podľa toho čo učili, a pýtať sa ich na to čo sa tam učí, koľko času učenia to zaberie, aké skills na ten predmet potrebujeme...proste čokoľvek čo sme chceli vedieť.

Večer sme všetci išli na pláž blízko Neretvy, čo je rieka ktorá preteká Mostarom ktorá je hrozne pekne tyrkysová a čistá, čo bola zase ďalšia príležitosť spoznať nových ľudí.

Na druhý deň doobeda sme mali prezentáciu o Co-curricular activities na škole čiže všetkých poškolských aktivitách. Po prezentácii sem opäť mohli chodiť za študentmi ktorý nejakú takúto aktivitu vedú a mohli sa pýtať čo to v sebe zahrňuje, keďže všetko sa nanešťastie robiť nedá. Ešte som sa nerozhodla čo budem robiť ale jednu vec čo určite chcem je chodiť do utečeneckého tábora neďaleko Mostaru, medzi ľudí čo stratili domov po vojne. Zneje to ako najväčšia výzva zo všetkých vecí ktoré tam boli ponúkané ale je to jiečo čo so si povedala že si na to nájdem čas a dám si na tom záležať. celé je to v podstate o chodení medzi tých ľudí a rozprávani sa s nimi a snažiť sa im priniesť nejakú nádej a pomôcť im sa vyrovnať so situáciou v ktorej sa ocitli.

Po tomto sme mali "Random Coffee" čo bolo v podstate že sme náhodne boli rozdelení do skupín po šesť a s tými ľuďmi sme si mali ísť niekam sadnúť čo bola super príležitosť na spoznanie nových ľudí.

Po obede sme mali vodné hry a večerný program bo zrušený kvôli zlému počasiu. :(

Ďalší deň sme mali ísť na výlet no opäť raz pršalo a tak sme mali v podstate voľní deň len do obeda sme si vyberali predmety a vtedy sme sa aj dozvedeli výsledky z Plaement testu. Veľmi som sa tešila lebo mi to tak vyšlo že som si mohla dať aj matematiku aj angličtinu akú som  chcela. Vybrala som si: English: Language and Literature (HL=Higher Level=vyššia úroveň), French (SL= Standard Level= Štandardná úroveň), History (HL), Anthropolgy (HL), Biology (SL), Mathematics (SL).
Inak to bolo veľmi príjemné mať takýto voľní deň po super, ale namáhavom programe.

Dnes sme doobeda mal takú hru na spoznanie mesta. Museli sme vždy uhádnuť takú hádanku a vždy vyšlo nejaké miesto a tam sme museli so skupinou ísť a spraviť si tam nejakú vtipnú fotku. Potom sme mali grilovačku a neskôr poobede sme mali tzv. Student Meeting kde sme sa rozprávali o fungovaní Študentskej rady a rôznych iných Commissions na škole. Plánujem kandidovať do Študentskej rady čiže budem si musieť napísať nejakú speech.

Čo ešte dodať! Ak to nieje jasné z toho čo som napísala, mám sa tu fakt super. Som moc šťastná a vďačná že tu môžem byť. Nechce sa mi veriť že som tu ešte len týždeň. Pomaly si zvykám na internátny život čo je veľká zmena. Ale hlavne je to skutočne DREAM COME TRUE!

piatok 29. augusta 2014

(Not) Prepared


Slovensky:
Zajtra to príde!
Neverím.
Z niekoľkých mesiacov je to zrazu jeden deň!

Keď ma prijali na UWC, zdalo sa mi to byť ešte ďaleko a sústredila som sa radšej na to čo bolo. Veď som si vtedy ani neuvedomovala čo sa deje v resp. čo sa ide stať a ešte stále som nemohla uveriť že ma zobrali.

Prišlo leto a všetky akcie spojené s ním.
Keď som sa vrátila domov, uvedomila som si to. Sú to moje posledné 3 dni doma. Nebola som zbalená, s nikým som sa poriadne nerozlúčila, nemala som predstavu čo všetko budem potrebovať...

Nejako som to však zvládla. V konečnom dôsledku, nemala som na výber. Už teraz som si uvedomila čo všetko som si doma zabudla (keďže už 10 dní nie som doma).

Posledných 10 dní som bola s rodinou na dovolenke kde som mala hroooozne veľa času rozmýšľať.

Na mojej škole (teraz myslím moje slovenské gymnázium) je obrovitánsky trend ísť študovať do zahraničia už pošas strednej školy. Môj druhý ročník sa celý čas riešilo kto budúci ro odchádza do Ameriky, kto sa na ak štipendium hlásil, kto nie kto ho dostal...Až na výnimky, všetci chcú ísť.

Rovnako som na tom bola aj ja. keď som sa hlsil na UWC najvaic som sa chcela dostať na ľkolu do Kanady. Hovorila som si že to je to čo chcem, Ísť ďaleko ďaleko ďaleko.

Teraz keď tak rozmýšlam, veľmi veľmi veľmi mi budú chýbať moji kamráti, RODINA, domov.
Spätne keď sa pozerám, tak som veľmi veľmi vďačná za Mostar, lebo je to podstatne bližšie ako Kanada. To ako som sa vtedy cítila byť pripravená už vôbec nepociťujem.

Bojím sa a mám neuveriteľný pocit neistoty. Ale všetko prebíja ten najväčší, že to bude SUPER!

English:
Tomorrow!
I cannot belive it.
From few months, it is right ahead me.

When I got accpeted to UWC, I thought that it was far away, and I was rather focusing on the present I did not understand wha was going to happen, but how could I, when I could no even belive that I got accepted.

The summer came, with all the activities, camps,...
When I cam home from the last camp, I realsed that I have only three days left to do everything.
I was not packed, I had not said bye to anybody, I did not know what am I going to need there...

But somehow I made it. Well, I had to. I have already realised all of the things I have forgotten (as I have left home 10 days ago).

The last 10 days i was on vaccation with my family and i had a ot of time to think.

At my school (my slovak high school) there is a huge tretnd to go to study abroad during high school. During my 10th grade, we and my classmates were all the time disccusin who is going to go abroad next year, who is going to finish high school abroad, who was applying for which scholarship, who got inúwho did not, etc. And everone wnts to go.
I was thinking the same. When I applied for UWC, my first choice was Canada.I thought that I want to go far, far, far, far...

When I look back and think about it, I am really thankful that i will go to Bosnia instead of Canada as it is a lot closer than Canada (and also the school is simply awesome :) ).Now I definitely do not feel prepared as I thought that I am when I applied.

Now when I think about it, I am really going to miss my friends, family, just HOME!
I am scared an I worry a lot but most of all, I am just sure that no matter what, it will be AWESOME!




štvrtok 28. augusta 2014

American Dream

Slovensky: Moje detstvo bolo výrazne ovplyvnené filmami a seriálmi z prostredia strednej školy v Amerike a teda mojim snom počas detstva nebolo nič iné ako ísť na strednú školu do Ameriky. Môj sen pretrval až do strednej školy, samozrejme moja motivácia sa zmenila.

Vo svojom okolí som mala veľa ľudí ktorým sa už počas strednej školy cez rôzne štipendiá podarilo dostať do zahraničia. Začala som aj ja teda vyhľadávať takéto možnosti. A práve takto som sa dostala k United World Colleges (UWC).

United World Colleges (UWC) je neziskové združenie štrnástich medzinárodných škôl po celom svete (Kanda,USA,Nemecko, Taliansko, Svazijsko, India, Singapur,...), ktorých spoločným cieľom je šírenie internacionalizmu a medzinárodného porozumenia postaveného na myšlienkovom základe nemeckého pedagóga Kurta Hahna. Na školách sa vyučuje medzinárodný maturitný program International Baccalaureate (IB) Diploma Programme. Cieľom škôl je vychovávať študentov k tolerancii, globálnemu občianstvu, citlivému prístupu k ľudskej diverzite, osobnej iniciatíve, morálnej integrite a environmentálnemu povedomiu. Každá krajina má svoju vlastnú výberovú komisiu ktorá zvyčajne pozostáva z bývalých študentov UWC. Toto video to tiež veľmi pekne zhŕňa.

Najprv som si to nejako veľmi nevšímala nakoľko som si nebola istá či chcem ísť preč na 2 roky a dokončiť strednú školu v zahraničí, no neskôr som si o tom naštudovala viac a do myšlienky študovať na jednej zo škôl UWC som sa úplne zamilovala.

Ostával mesiac do podania prihlášky a tak som na nej začala pracovať. Súčasťou prihlášky, klasicky, boli eseje, motivačný list, odporúčanie od učiteľa a kópie vysvedčení. O dva týždne na to mi prišiel e-mail že som postúpila do druhého kola, ktoré sa konalo v Bratislave. Do druhého kola postúpilo 30 uchádzačov. Druhé kolo bolo v sobotu a hneď večer nám oznámili kto postúpil do tretieho kola ktoré bolo na druh deň, v nedeľu.

A v skratke podarilo sa mi tam dostať a konkrétne mi bola pridelená škola v Bosne a Hercegovine UnitedWorld College in Mostar. :)

Ak by ste chceli zistiť o UWC viac môžete navštíviť oficiálnu stránku UWC alebo stránku slovenskej výberovej komisie alebo sa jednoducho spýtajte mňa.


English:My childhood was significantly influenced by American movies and TV Shows from the high school environment so my dream during childhood was nothing else than going to a high school in the United States. My dream lasted alsoduring my hih school, of course, my motivation has changed.

I was surrounded by quite a lot of people who got the chance to study at a high school in the US also during high school. I started looking for such opportunities and that is how I found out about the United World Colleges (UWC).

United World Colleges (UWC) is a nonprofit association of fourteen international schools all over the world (Canada,USA,Germany,Italy, Swaziland, India, Singapour,...) whose common objective is the dissemination of internationalism and international understanding built on thethought basis of the German educator Kurt Hahn. The curriculum taught at school is International Baccalaureate (IB) Diploma Programme. The aim of the schools is to educate students to tolerance, global citizenship, sensitive to human diversity, personal initiative, moral integrity and environmental awareness. Each country has its own committee which selects students to study at UWC collges. The selection is mostly done by UWC alumni. This video also gives a very nice overview.

At first I did not really pay attention to it as I was not sure whether I want to go away for 2 years and finish my high school abroad, but then I found out more about UWC and totally fell in love wih the idea of studying at UWC.
And to make long story short, I made it and got accepted, speificaly, I was chosen to study in Bosnia and Hercegovina at United World College in Mostar.


For more information visit the offical UWC website where yu can also find your National Committee to find out how can you get to UWC or you can always, just simply, ask me. :)