(Not) Prepared

Slovensky:

Zajtra to príde!

Neverím.

Z niekoľkých mesiacov je to zrazu jeden deň!

Keď ma prijali na UWC, zdalo sa mi to byť ešte ďaleko a sústredila som sa radšej na to čo bolo. Veď som si vtedy ani neuvedomovala čo sa deje v resp. čo sa ide stať a ešte stále som nemohla uveriť že ma zobrali.

Prišlo leto a všetky akcie spojené s ním.

Keď som sa vrátila domov, uvedomila som si to. Sú to moje posledné 3 dni doma. Nebola som zbalená, s nikým som sa poriadne nerozlúčila, nemala som predstavu čo všetko budem potrebovať...

Nejako som to však zvládla. V konečnom dôsledku, nemala som na výber. Už teraz som si uvedomila čo všetko som si doma zabudla (keďže už 10 dní nie som doma).

Posledných 10 dní som bola s rodinou na dovolenke kde som mala hroooozne veľa času rozmýšľať.

Na mojej škole (teraz myslím moje slovenské gymnázium) je obrovitánsky trend ísť študovať do zahraničia už pošas strednej školy. Môj druhý ročník sa celý čas riešilo kto budúci ro odchádza do Ameriky, kto sa na ak štipendium hlásil, kto nie kto ho dostal...Až na výnimky, všetci chcú ísť.

Rovnako som na tom bola aj ja. keď som sa hlsil na UWC najvaic som sa chcela dostať na ľkolu do Kanady. Hovorila som si že to je to čo chcem, Ísť ďaleko ďaleko ďaleko.

Teraz keď tak rozmýšlam, veľmi veľmi veľmi mi budú chýbať moji kamráti, RODINA, domov.

Spätne keď sa pozerám, tak som veľmi veľmi vďačná za Mostar, lebo je to podstatne bližšie ako Kanada. To ako som sa vtedy cítila byť pripravená už vôbec nepociťujem.

Bojím sa a mám neuveriteľný pocit neistoty. Ale všetko prebíja ten najväčší, že to bude SUPER!

English:

Tomorrow!

I cannot belive it.

From few months, it is right ahead me.

When I got accpeted to UWC, I thought that it was far away, and I was rather focusing on the present I did not understand wha was going to happen, but how could I, when I could no even belive that I got accepted.

The summer came, with all the activities, camps,...

When I cam home from the last camp, I realsed that I have only three days left to do everything.

I was not packed, I had not said bye to anybody, I did not know what am I going to need there...

But somehow I made it. Well, I had to. I have already realised all of the things I have forgotten (as I have left home 10 days ago).

The last 10 days i was on vaccation with my family and i had a ot of time to think.

At my school (my slovak high school) there is a huge tretnd to go to study abroad during high school. During my 10th grade, we and my classmates were all the time disccusin who is going to go abroad next year, who is going to finish high school abroad, who was applying for which scholarship, who got inúwho did not, etc. And everone wnts to go.

I was thinking the same. When I applied for UWC, my first choice was Canada.I thought that I want to go far, far, far, far...

When I look back and think about it, I am really thankful that i will go to Bosnia instead of Canada as it is a lot closer than Canada (and also the school is simply awesome :) ).Now I definitely do not feel prepared as I thought that I am when I applied.

Now when I think about it, I am really going to miss my friends, family, just HOME!
I am scared an I worry a lot but most of all, I am just sure that no matter what, it will be AWESOME!